Život Prešova
online
online
Profil generála Jána Goliana, organizátora SNP
28.08.2009 Celý región
Bratislava 21. augusta (TASR) - Generál Ján Golian, krycím menom Ley, Gama, známy predovšetkým ako autor strategického plánu vojenskej prípravy Slovenského národného povstania, je dodnes považovaný za rozporuplnú ...Historici v rôznych režimoch polemizovali o jeho schopnostiach i politických názoroch. Faktom však zostáva, že pri každej spomienke na SNP vyvstáva predovšetkým jeho meno ako organizátora a jedného z najznámejších účastníkov.
Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 v obci Dombovár v župe Tolná v Maďarsku v rodine pochádzajúcej z južného Slovenska. Vychovali ho v robotníckej rodine najskôr v Maďarsku, neskôr na Slovensku, ale ovplyvnilo ho dôstojnícke prostredie Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave a neskôr na Vysokej škole vojenskej (VŠV) v Prahe, kde sa po absolvovaní strojníckej priemyslovky rozhodol získať vojenské vzdelanie. Po ukončení 2. ročníka v máji 1938 kpt. Jána Goliana pridelili k 10. divízii v Banskej Bystrici, neskoršieho centra SNP.
Pre všeobecnú mobilizáciu VŠV v Prahe rozpustili, takže Golian už do 3. ročníka nenastúpil a Mníchovský diktát rozhodol o jeho zotrvaní na Slovensku. Ako československý vlastenec so sklamaním prežíval rozpad Československej republiky, čs. armády a slovenský štát prijímal s nedôverou. V decembri 1939 ho povýšili na majora a zaradili medzi dôstojníkov generálneho štábu. Následne pôsobil na rôznych postoch ako prednosta 3. oddelenia štábu 1. divízie, prednosta mobilizačného a organizačného oddelenia, druhý dôstojník generálneho štábu veliteľstva 1. divízie a napokon bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie. Pôsobenie na východnom sovietsko-nemeckom fronte zosilnilo jeho odpor k fašizmu a úsilie o obnovenie ČSR.
Z východného frontu sa (už podplukovník) Golian vrátil v polovici roku 1943. V Banskej Bystrici ho vymenovali za náčelníka štábu Veliteľa pozemného vojska a prostredníctvom vojenskej skupiny dôstojníkov (M. Ferjenčík, D. Kiš-Kalina, J. Marko, M. Vesel... ), ktorá plánovala ozbrojený protifašistický odboj, sa skontaktoval s ďalšími skupinami predovšetkým v armáde, ale aj mimo nej a s čs. emigrantskou vládou v Londýne. Politicky sa Golian orientoval na skupinu ministra Vavra Šrobára, ktorá inklinovala k londýnskej vláde Edvarda Beneša. V apríli 1944 sa Golian stotožnil s programom ilegálnej Slovenskej národnej rady, Vianočnou dohodou, ktorá zdôrazňovala nutnosť jednotného odboja, a stal sa vojenským veliteľom ozbrojeného povstania proti fašizmu, nemeckému i domácemu klérofašizmu. Z poverenia SNR vypracoval Golian strategický plán na vojenské povstanie. Koordinovali ho s postupom sovietskej Červenej armády. Keď nemecké vojská začali obsadzovať slovenské územie, muselo vedenie konať a podľa dohody so SNR vyzvalo 29. augusta 1944 na ozbrojený odpor proti okupantom bez priamej dohody s Červenou armádou. Dňa 1. septembra Beneš povýšil Goliana za prípravu povstania na plukovníka generálneho štábu a vymenoval za veliteľa 1. čs. armády na Slovensku, SNR ho ustanovila za svojho člena a povýšila na brigádneho generála.
Otvorený boj s nemeckými okupantmi viedol počas SNP Golian až do 7. októbra, keď od neho velenie prevzal z Londýna vyslaný generál Rudolf Viest. Golian pokračoval ako jeho zástupca. V noci z 27. na 28. októbra 1944, po vstupe jednotiek SS do Banskej Bystrice, vydali na Donovaloch posledný rozkaz, odporučili jednotkám prejsť na partizánsky spôsob boja.
Tretieho novembra 1944 boli Golian i Viest zajatí v Pohronskom Bukovci. Po výsluchoch, kde zotrvali na protifašistických pozíciách, ich previezli do Berlína a odsúdili na smrť. Popravili ich pravdepodobne vo Flossenbürgu v roku 1945. Golianova matka a brat skončili v koncentračných táboroch.
Generála Jána Goliana vyznamenali in memoriam Radom SNP I. triedy (1945), Československým vojnovým krížom 1939 (1945), Radom republiky (1969), Radom Ľudovíta Štúra I. triedy (1995) a viacerými medailami.
Zdroje: www.muzeumsnp.sk, www.kvhgolianbb.sk
Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 v obci Dombovár v župe Tolná v Maďarsku v rodine pochádzajúcej z južného Slovenska. Vychovali ho v robotníckej rodine najskôr v Maďarsku, neskôr na Slovensku, ale ovplyvnilo ho dôstojnícke prostredie Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave a neskôr na Vysokej škole vojenskej (VŠV) v Prahe, kde sa po absolvovaní strojníckej priemyslovky rozhodol získať vojenské vzdelanie. Po ukončení 2. ročníka v máji 1938 kpt. Jána Goliana pridelili k 10. divízii v Banskej Bystrici, neskoršieho centra SNP.
Pre všeobecnú mobilizáciu VŠV v Prahe rozpustili, takže Golian už do 3. ročníka nenastúpil a Mníchovský diktát rozhodol o jeho zotrvaní na Slovensku. Ako československý vlastenec so sklamaním prežíval rozpad Československej republiky, čs. armády a slovenský štát prijímal s nedôverou. V decembri 1939 ho povýšili na majora a zaradili medzi dôstojníkov generálneho štábu. Následne pôsobil na rôznych postoch ako prednosta 3. oddelenia štábu 1. divízie, prednosta mobilizačného a organizačného oddelenia, druhý dôstojník generálneho štábu veliteľstva 1. divízie a napokon bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie. Pôsobenie na východnom sovietsko-nemeckom fronte zosilnilo jeho odpor k fašizmu a úsilie o obnovenie ČSR.
Z východného frontu sa (už podplukovník) Golian vrátil v polovici roku 1943. V Banskej Bystrici ho vymenovali za náčelníka štábu Veliteľa pozemného vojska a prostredníctvom vojenskej skupiny dôstojníkov (M. Ferjenčík, D. Kiš-Kalina, J. Marko, M. Vesel... ), ktorá plánovala ozbrojený protifašistický odboj, sa skontaktoval s ďalšími skupinami predovšetkým v armáde, ale aj mimo nej a s čs. emigrantskou vládou v Londýne. Politicky sa Golian orientoval na skupinu ministra Vavra Šrobára, ktorá inklinovala k londýnskej vláde Edvarda Beneša. V apríli 1944 sa Golian stotožnil s programom ilegálnej Slovenskej národnej rady, Vianočnou dohodou, ktorá zdôrazňovala nutnosť jednotného odboja, a stal sa vojenským veliteľom ozbrojeného povstania proti fašizmu, nemeckému i domácemu klérofašizmu. Z poverenia SNR vypracoval Golian strategický plán na vojenské povstanie. Koordinovali ho s postupom sovietskej Červenej armády. Keď nemecké vojská začali obsadzovať slovenské územie, muselo vedenie konať a podľa dohody so SNR vyzvalo 29. augusta 1944 na ozbrojený odpor proti okupantom bez priamej dohody s Červenou armádou. Dňa 1. septembra Beneš povýšil Goliana za prípravu povstania na plukovníka generálneho štábu a vymenoval za veliteľa 1. čs. armády na Slovensku, SNR ho ustanovila za svojho člena a povýšila na brigádneho generála.
Otvorený boj s nemeckými okupantmi viedol počas SNP Golian až do 7. októbra, keď od neho velenie prevzal z Londýna vyslaný generál Rudolf Viest. Golian pokračoval ako jeho zástupca. V noci z 27. na 28. októbra 1944, po vstupe jednotiek SS do Banskej Bystrice, vydali na Donovaloch posledný rozkaz, odporučili jednotkám prejsť na partizánsky spôsob boja.
Tretieho novembra 1944 boli Golian i Viest zajatí v Pohronskom Bukovci. Po výsluchoch, kde zotrvali na protifašistických pozíciách, ich previezli do Berlína a odsúdili na smrť. Popravili ich pravdepodobne vo Flossenbürgu v roku 1945. Golianova matka a brat skončili v koncentračných táboroch.
Generála Jána Goliana vyznamenali in memoriam Radom SNP I. triedy (1945), Československým vojnovým krížom 1939 (1945), Radom republiky (1969), Radom Ľudovíta Štúra I. triedy (1995) a viacerými medailami.
Zdroje: www.muzeumsnp.sk, www.kvhgolianbb.sk
0
www.ZIVOTPO.sk
